Dym v prachu

Letmým pohľadom sledoval dym, ktorý pomaly stúpal k stropnému ventilátoru.

Posledný joint povedal si v duchu a z chuti vdýchol dym, ktorý mu bol ponúknutý osudom.

Sledoval ako ventilátor krája jeho sny na kusy, nezostalo mu nič, len pachuť v ústach.

Sedel v poslednom boxe, v poslednej krčme na poslednej ulici mesta, v ktorom vyrastal.

Sedel tam skoro by sa dalo povedať, že až na periférii a sledoval ako sa práši z toho ventilátora.

Storočný prach sa zdvihol z hláv štamgastov a usadil sa na stoloch, kreslách, popadal do pohárov a niektorý ho vdýchli úplne bez povšimnutia.

Len on ho videl, videl každú čiastočku, poznal ich príbeh, ich budúcnosť, ich osud.

Zhlboka si potiahol, až tak že ho joint pálil v ruke aj na perách, tváril sa akoby nič.

Barmanky, čašníčky, opilci, notorici, feťáci, díleri, buzeranti, kurvy. Tí všetci ho obiehali bez známky povšimnutia.

Opovrhoval všetkým a všetko opovrhovalo ním, bol to človek po ktorom ani pes neštekol.

Bol neviditeľný pre svet. Nevidel svoj odraz v zrkadle, zrkadlo mu odmietlo poslúžiť.

Slnko ho nepálilo, sneh sa pod jeho topánkami topil, voda ho neosviežila a jedlo nezasýtilo.

Má vôbec význam pred vami plakať, má vôbec význam sa vám priznať, má vôbec význam sa pozerať do vašich sklenených očí?

Ak áno ukáž mi ho, ak áno tak mi aspoň niečo naznač, daj znamenie, pousmej sa.

Dym v prachu neodpovedá zúfalcom, rozumie ale neodpovedá.