Kámo

Kámo strašné suchoty mám

Založíš ma? Na minerálku, nebuď chuj!

Zajtra ti to vrátim, aj s úrokmi

Však ty víš, žmurknem naňho a sledujem jak rozmýšľa

Už mi ideš za tri pivá

Surovo na mňa útočí, žiadna trpezlivosť s ožranom

Nebuď lama, pusti päťku

Načo päťku? Kontruje zbesilo

Kukám naňho, s pocitom viny v tvári

Nemysli a uvedom sa trošička

Tupo na mňa hľadí, nakláňam sa dozadu, aspoň sa mi javí

Koľko už ubehlo rokov, minút, dní

Od kedy sa stalo to a to a ono

Pozerá na mňa vyjavene

Čo je, čo sa deje? Čo čumíš jak tĺk?

Vieš čo? Ja ti tú minerálku radšej kúpim sám

Čo tá náhla zmena smeru?

Jak ťa poznám, zobral by si ešte ďalšie pivá

Naklonený dozadu , v ľavej nohe kŕč mám

Vravím dobre, zober perličkovú

Kuká na mňa neveriacky, jedným okom zažmurkám

Otáča sa ide preč, ruka vačku päťku jemne objíma

Naklonený dozadu, kŕč ma zľahka opúšťa

Jedným okom zavretým, dokonca aj hlavu zakláňam

Čučím v strede cesty na nebo

Kúsok mojej duše, môjho lajfu, ma náhle opúšťa

Cítim sa malý, nicotný

Nahý, vydesený, skúsený a taký mladý

Narovnám sa ako dub po vetre

Stanovisko svoje, za trúbenia áut opúšťam

Prvé kroky bolia v ľavom lýtku

Bolesť rýchlo prekonám a s časom o preteky domov utekám

Už som doma, ľavá bota, pravá bota, bunda ide dole

Do cimričky svojej utekám

Zapnem lampu na jej záblesk svetla zamyslene pozerám

Chytám pero, nadpis rýchlo načmáram

Podám správu o živote, ľuďom ktorý nezabudli staré písmo

Som mladý ale filozof, tak ma prosím vypočujte

O nič iné nežiadam

Dotkol som sa neba rukou, nohou a aj perami

Pocítil chuť večnosti

A aj horkosť zabudnutia

Obe naraz, súčasne

Obarilo ma to ako para z hrnca vody vriacej

Potom prišla známa vôňa, hurá špagety sú hotové

Bol to krásny pocit, prajem ho všetkým vám

Dnes dni dlhé zdajú sa

Chodím v čiernom, stále ďalej, stále sám

Nohy boľavé, skoro nenesú ma

Ale stále ďalej, k môjmu snu približujú ma.