Život je na to, aby človek stúpal a nie klesal

Život je na to, aby človek stúpal a nie klesal

Klamem, podvádzam, som proste typ človeka, ktorého vážne nebudete mať radi. Žil som v klamstve dosť dlhý čas, až som sa v tom svete začal strácať. Einstein povedal že život je ako kreslenie bez gumy. Nič v živote nemôžem zobrať späť ale všetko sa dá napraviť. Dá sa napraviť aj ten môj obraz života? Na papieri vidím iba čierne čmuhy a nič iné, nič dobré, nič pekné. Uvedomil som si príliš neskoro kto som a že sa chcem zmeniť? Dva roky som strávil na podlahe svojej izby pozeraním na svoj obraz a ľutovaním sa, že som nič nedosiahol, že som sklamal ľudí, ktorí ma mali radi. Proste, cítil som, že môj život je zbytočný. Ak teraz čakáte nejaké keci o samovražde, tak sa mýlite. Verte či nie, stále su na tomto svete ľudia, ktorí ma majú aspoň trochu radi a záleži im na mne. Som tu len vďaka nim, nechcem aby za moje chyby trpeli iní. Vziať si život by bolo to najhoršie čo by som mohol urobiť. Ubližujem luďom počas života a opúštať ho s tým že budem ubližovať aj po smrti, tak to určite nie. Svoje problémy si vyriešim sám. Už bolo dosť ľutovania, je na čase žiť, prehodnotiť svoj život a znovu nájsť radosť a šťastie. Znovunachádzanie a naväzovanie starých priateľstiev z detských, nevinných čias, tu začnem. Mám kopu priateľov, ktorých som už pár rokov nevidel a voľakedy nebol deň kedy by sme neboli spolu. Čmuhy na mojom obraze sa začínajú meniť, sú jasnejšie pri lepšom pohľade, tam určite niečo nájdem. Ale to som len na začiatku, čaká ma ešte veľmi dlhá cesta. V jednej pesničke sa spieva: "až keď klesneš celkom na dno, tak sa z neho odrážaš". Myslím, že som na tom dne bol, ale teraz som konečne na ceste hore. Cestou dole som robil veľa zlých vecí a preto som dopadol ako som dopadol. Ale teraz na ceste hore spoznávam nový svet, niečo čo som nikdy predtým nezažil. Nehovorím že v mojom starom živote bolo všetko zlé. To určite nie, nájdu sa tam aj pozitíva. Keby som nezažil to, čo som zažil, tak by som sa nikdy nezmenil a mohlo by to byť ešte horšie. Rozhodne zo mňa neni dobrý človek, ale myslím, že som na dobrej ceste. Teraz by som chcel aby ste sa so mnou vrátili do mojich školských čias a prečítali si moju teóriu dobra a zla. Písal som ju keď som ležal na dne zničený a dúfal v krajšiu budúcnosť. Toto, čo si zachvíľu budete môct prečítať, bol môj prvý krok z dna.

PRED SVETOM NEUTEČIEŠ

NEMÔŽEM SPAŤ. UŽ NIEKOĽKO NOCÍ LEŽÍM V POSTELI A MOJE MYŠLIENKY MI NEDOVOLIA ZASPAŤ. NEMYSLÍM NA NIČ KONKRÉTNE, KAŽDÝ VEČER MYSLÍM NA NIEČO INÉ. NIEKEDY NA ZÁBAVU, NIEKEDY NA LÁSKU ALEBO LEN TAK PREMÝŠLAM O SVETE OKOLO MŇA. NIKDY SI NEMOŽEM VYBRAŤ O ČOM BUDEM DNES PREMÝŠLAŤ, PÔVODNE MÁM VŽDY V PLÁNE SPAŤ, ALE MÔJ DEŇ SA NEKONČÍ TÝM, ŽE LAHNEM DO POSTELE A ZHASNEM SVETLO. CELÝ DEŇ SOM V POHYBE A SVET LETÍ OKOLO MŇA A JA HO SÍCE VNÍMAM SVOJIMI ZMYSLAMI, ALE NEPOZASTAVUJEM SA NAD NÍM. ALE KEĎ SI VEČER LAHNEM DO POSTELE, TAK MA SVET DOBEHNE A UŽ NIET ÚNIKU A JA ZAČÍNAM PREMÝŠLAŤ NAD SVOJIM DNOM, NAD UDALOSŤAMI, KTORÉ ZASIAHLI DO MOJEJ NÁLADY ALEBO MA NEJAKO OVPLYVNILI. PREHRÁVAM SI ICH V HLAVE ZNOVA A ZNOVA A HĽADÁM CHYBY, DÔVODY, VÝCHODISKÁ. SKÚMAM AKO SOM SA DO TEJTO SITUÁCIE DOSTAL. ALE NIEKEDY PREMÝŠĽAM NAD UDALOSTAMI KTORÉ SA NIKDY NESTALI. VRAVÍ SA, ŽE TEN, KTO MÁ ČISTÉ SVEDOMIE, LAHŠIE ZASPÍ AKO TEN, KTORÝ UROBIL V ŽIVOTE NIEČO ZLÉ. JE TO DAŃ, KTORÚ SI MUSÍME VYTRPIEŤ MY HRIEŠNICI? SPRAVILI SME NIEČO ZLÉ A NIČ SA NÁM NESTALO, TAK ASPOŇ TOTO. TO JE NÁŠ TREST? TAK TO JE POTOM NA SVETE 6 MILIÁRD ĽUDÍ, KTORÍ LEŽIA V POSTELI A NEMÔŽUSPAT. TAK TO JE ASPOŇ PODĽA MŇA, LEBO NIKTO NIE JE BEZ VINY. KAŽDÝ V ŽIVOTE ŠLIAPOL VEDĽA VIAC ČI MENEJ. AKÝ JE ÚNIK? AKÝ JE NA TO LIEK? ĽAHNÚŤ SI DO POSTELE A SPAŤ. ČO MÁM PRE TO UROBIŤ? MÁM ULAHČIŤ SVEDOMIU? ALE AKO? MÁM SA PRIZNAŤ KU VŠETKÉMU ZLÉMU, ČO SOM V ŽIVOTE UROBIL? DOBRE, JA SA MOŽEM PRIZNAŤ, VYROZPRÁVAŤ SA A MÔŹEM AJ POŽIADAT O ODPUSTENIE. MÔŽU MI VŠETCI, KTORÝM SOM V ŽIVOTE UBLÍŽIL, ODPUSTIŤ? ALE MÔŽEM SI ODPUSTIŤ AJ JA? MÁM SI ODPUSTIŤ A ZABUDNÚŤ? ANO, ZABÚDAM, ALE VŽDY KEĎ SI LAHNEM DO POSTELE, TAK MA TO DOBEHNE A JA TO PREŽÍVAM ZNOVA. TO, ČO SOM ZAŽIL, JE VO MNE A KAŽDÝ DEŇ TO OVPLYVŇUJE MÔJ ŽIVOT, MOJE SPRÁVANIE A MOJE REAKCIE. MOŽNO SOM ZABUDOL NA VŠETKO ZLÉ, ALE STÁLE JE TO VO MNE. PRED SVETOM NEUTEČIEM A TO JE ÚDEL NÁS VŠETKÝCH. VŠETKO DOBRÉ A AJ TO ZLÉ SA NÁM RAZ VRÁTI. ŽI A NEZASTAVUJ SA, KEĎ SI V POHYBE, TAK MÁŠ VÝHODU, KEĎ ZASTAVÍŠ, VŠETKO ŤA DOBEHNE. VÝCHODISKO JE LEN JEDNO, ZMIERIŤ SA S TÝM A NAUČIŤ SA S TÝM ŽIŤ. JE TO LEN A LEN TVOJ BOJ, TVOJA BOLESŤ A NEPRENÁŠAJ JU NA INÝCH, VYDRŽ TO, NIKTO ZA TEBA NIEMÔŽE ŽIŤ A ANI ZOMRIEŤ. ŽI TAK, ABY SI MOHOL KĽUDNE ZASPÁVAŤ. BUĎ SPOKOJNÝ SO SVOJIM DNOM ALE MYSLI AJ NA TO ZLÉ, PRETOŽE TO ŤA ŽENIE DOPREDU, TO ŤA ROBÍ LEPŠÍM, TO ŽE SI TO UVEDOMUJEŠ A NEZABÚDAŠ. KAŽDÁ FACKA TI DÁ NIEČO DO ŽIVOTA, TAK SI TIE FACKY VÁŽ, NEZABÚDAJ NA NE A UČ SA OD NICH.

TO JE MOJA TEÓRIA DOBRA A ZLA. NEEXISTUJE ČLOVEK BEZ VINY, ALE TEN KTO SI SVOJU VINU UVEDOMUJE A ODRÁŽA SA OD NEJ, MÔŽE KĽUDNE SPÁVAŤ. A TEN KTO NA ŇU CHCE ZABUDNÚŤ MÁ SMOLU, LEBO RAZ SI BUDE MUSIEŤ LAHNÚŤ DO POSTELE.

Už dlho mám strach z jednej veci. Bojím sa na seba pozrieť. Bojím sa pozrieť do tých prázdnych očí a vidieť tú bolesť a ten smútok ktorý tam je. Ale dnes je ten deň kedy budem musieť pozrieť strachu do očí. Už nemám strach, už to nie sú oči človeka ktorý sa bude do konca života trápiť tým kým je, ale sú to oči človeka, ktorý si to všetko uvedomuje a snaží sa s tým bojovať. Dalši krok k vyslobodeniu z údolia temnoty je nájsť takzvaný zmysel života. Väčšina ľudí za zmysel života označuje lásku. No ja tvrdim, že nič netrvá večne, láska nebude v mojom srdci naveky, to mi hovoria moje skúsenosti. Láska je nádherná vec, ale ja hľadám niečo iné, niečo čo vo mne zostane naveky a nikdy nevyprchá. Keď som si myslel, že mám už všetko aby som mohol byť šťastný, tak mi to život vždy vzal. Niekto mi raz dal otázku, či som našiel vo svojom živote radosť. Myslím, že áno, našiel, to bola moja odpoveď, ale nevedel som si vybaviť ani jeden moment ktorý by to potvrdil. To že sa smejem, neznamená že som šťastný. Zasmiať sa dokáže každý, ale cítiť radosť vo svojom srdci je oveľa tažšie ako sa zdá. Zlé spomienky a skúsenosti vo mne zostanú už naveky a nedokážem ich prekryť len tým že si prečítam pár hlúpych vtipov a schuti sa zasmejem. Neskôr sa ma ten istý človek opýtal, či môj život priniesol radosť iným. Chcel som povedať tiež áno, ale to by bolo klamstvo a tentokrát by som už neklamal iba jemu, ale aj sebe, a to som nechcel. Chcel by som, aby ste si teraz prečítali môj názor na zmysel života.

MÁ NÁŠ ŽIVOT ZMYSEL?

JA DÚFAM, ŽE ÁNO, ALE NEVIEM SI PREDSTAVIŤ, ŽE BY SOM HO NÁHODOU NAŠIEL. CELÝ SVOJ ŽIVOT HĽADÁME ZMYSEL, DÔVOD PREČO ŽIŤ. SVOJ ŽIVOT SME ZASVETILI HĽADANIU. A ČO SA STANE KEĎ TO NÁJDEME? MÁME UŽ VŠETKO? NAŠLI SME SVOJ ZMYSEL ŽIVOTA, PO DLHOM HĽADANÍ MÁME ČO SME CHCELI. ALE ČO TERAZ? AKÁ JE NAŠA ĎAĽŠIA CESTA? MOMENTÁLNE SME ŠŤASTNÍ, ALE ČO BUDE POTOM? NIČ NETRVÁ VEČNE. ČO KEĎ STRATÍME TO PO ČOM NAŠE SRDCE PRAHLO CELÝ ČAS. RAZ SA MUSÍ VŠETKO SKONČIŤ A NE ŽE NE. V DNEŠNOM SVETE NIČ NIE JE NAVEKY. MÁME TOĽKO SÍL, ABY SME SA OPÄŤ POSTAVILI NA NOHY? ŽIVOT NÁM DÁVA AJ BERIE, NA NIČ SI NEZVYKAJME A NIČ NEBERME AKO SAMOZREJMOSŤ. MÔŽEME S TÝM NIEČO UROBIŤ? PRESTANME SA STARAŤ O SEBA. VŠETKO ČO V ŽIVOTE ZÍSKAME, MOŽEME AJ STRATIŤ. LEN JEDNU VEC NÁM TENTO SVET NIKDY NEMOŽE ZOBRAŤ - ÚSMEV, NIE TEN NÁŠ, TEN NÁM BERIE VŽDY KEĎ NÁS ZRAZÍ NA KOLENÁ, ALE MYSLIM ÚSMEV, KTORÝ NÁM DARUJÚ NAŠI MILOVANÍ. SPRAVME NIEKOHO ŠŤASTNÝM ASPOŇ NA JEDINÚ SEKUNDU A ZAPAMäTAJME SI JEHO TVÁR, TEN ÚSMEV V TEN OKAMŽIK. SME PRE TÚ OSOBU JEDINEČNÍ A TO JE FAJN POCIT. NECH NÁM SVET ZOBERIE ÚPLNE VŠETKO. KEĎ BUDEME LEŽAT NA ZEMI V TME, SPOMEŇME SI NA TEN ÚSMEV A JA VERÍM ŽE NÁS SPASÍ, ŽE NÁS ZACHRÁNI A DÁ NÁM SILU POKRAČOVAŤ. AKO SOM UŽ POVEDAL, CELÝ ŽIVOT HĽADÁME SPÔSOB AKO BYŤ ŠŤASTNÝ. UROBME ŠŤASTNÝMI TÝCH DRUHÝCH A ONI NÁM TO VRÁTIA STO KRÁT SPäT. KEĎ NÁŠ ŽIVOT PRINESIE RADOSŤ INÝM A NIELEN NÁM, TAK SI MÔŽEME POVEDAŤ ŽE SME NEŽILI NADARMO. Z DNA SA LEPŠIE VSTÁVA S POCITOM, ŽE TAM HORE NÁS ČAKÁ OPäŤ NIEČO PEKNÉ ČO BUDEME MÔCŤ UZAMKNÚŤ VO SVOJOM SRDCI A PRI ĎAĽŠOM PÁDE BUDEME O TO SILNEJŠÍ.

PO KAŽDOM VÝSTUPE PRÍDE PÁD, SNAŽ SA ABY ASI NEPADAL S PRÁZDNOTOU V SRDCI.

Po dlhej dobe si konečne uvedomujem čo vlastne v živote chcem. Zistil som kam až dokáže ľudská duša klesnúť. Teraz mám jediný cieľ a to zistiť, ako vysoko sa dá ísť. Spoznal som samotu, strach a nenávisť, ale teraz chcem žiť tak aby som sa tomuto všetkému vyhol. Život mi ukázal svoju dobrú aj zlú tvár. Bol som nepoučiteľný a život sám mi ukázal cestu aj napriek tomu, že som naňho vždy nadával. Kde sa jedny dvere zavrú, tam sa iné otvoria, to som niekde počul a je to pravda. Už sa nebojím temnoty, lebo viem že vždy tam je aspoň jeden svetlý bod, ktorý mi dá silu vydržat. Pamätáte si na ten obraz života o ktorom som hovoril na začiatku? Chcete vedieť čo vidim teraz? Vidím tam samého seba, stojim tam a som odhodlaný bojovať až do

samého konca.