Môj denník

---

Hora plná strachu

---

---

Zo spánku som sa strhol

Vo chvíli keď bol mesiac najvyššie

Jeho jas sa takmer dotýkal mojich nôh

Dôvod prečo som vstal

Bol sen ktorý ma vyhnal

Z náručia nočných pláni

Prisnil sa mi sen o temnom mieste

O ktorom som počul rozprávať stovky ľudí

Bolo to akoby som tam bol

Predo mnou sa týčila hora šialenstva

Hora o ktorej sa hovorilo iba za svetla

Povesť hovorila že v noci ožíva a všetko počuje

Stál som tam cítil nočný chlad

Zvláštne bolo že som sa nebál

Necítil som vôbec nič

Bolo to ako živé

A zanechalo to vo mne dojem

Že mi tým hora chce niečo povedať

Nikto v snovom svete

Nevstúpi do týchto končín

V našej krajne platia naše pravidlá

Ak túžiš prekročiť hranicu lesa

Musíš tak spraviť bosou nohou

Len vtedy ťa les privíta

Ani neviem ako

Možno nejakým kúzlom

Som počul ako sa za mnou zavreli dvere

Neviditeľná ruka ma viedla preč

Preč od sveta ľudí

K hore šialenstva

Ten pohľad akoby vystrihnutý zo sna

Ma úplne uchvátil

Zajal moje srdce a nehodlal sa ho vzdať

Nohy ma nesú k určenému cieľu

No myseľ hľadá únikový východ

Keby sa niečo zvrtlo

Už nie som schopný myslieť

Všetky plány na útek sú preč

Moje telo moja duša už nepatria mne

Cesta sa za mnou stráca

Mizne v čase

Ako zabudnuté roky

Pomedzi stromy sa blíži niečo

Čo by som tu vôbec nečakal

Niečo čo sem rozhodne nepatrí

Nadprirodzený tieň

Ktorý prežil aj v úplnej tme

Určite nie je z tohto sveta

Nedokážem zachytiť jeho obrysy

Nevidím ani len jasne červené oči

Ktoré mu mimovoľne prisudzujem

No aj tak viem

Že tam niekde je

Cítim jeho prítomnosť

Silou vôle určuje smer vetra

Na jeho pokyn sa konáre ohýbajú

V dokonalom rytme

Cieľ ktorý som mal stále na očiach zmizol

Tieň ma celého pohltil

A zviedol ma z cesty

Uprostred lesa

Tieň ma objíma

Skoro počujem jeho hlas

Netuším však či ma varuje či prosí

Viem len že tam niekde je

Zdvihnem zrak telo skamenie

Šelma na mňa hľadí

Posledný strážca lesa

Absolútny pán situácie

Pomaly cúvnem

O kmeň stromu sa potkýnam

A bez jediného zvuku na zem dopadám

Pán lesa

Pán mojich posledných sekúnd

Rýchlosťou blesku priskočí

Zblízka vidím že je slepý

Oči má vypálené

A ohromné telo dosekané na kosť

No nie je to netvor čo ma desí

Skutočný strach mám z tieňu

Čo vystupuje z môjho tela

Opustil ma

Doviedol ma na miesto

A teraz sa už stráca v korunách stromov

Niekto iný je tu pánom

Tieň ma priviedol

A šelma ma stráži kým príde jej pán

Hľadím na doráňané telo svojho strážcu

I keď s jednou hlavou

Núka sa mi slovo, Kerberos