Sloboda ukrytá v objatí

Publikované 19.03.2014 v 16:16 v kategórii Všetko o všetkom -Všetko o ničom, prečítané: 127x

Každodenné riešenia problémov, ranný zúfalí pohľad do zrkadla, tiché výkriky o pomoc, ktoré nikto nepočuje, ktoré zaniknú v každodennom ruchu obyčajného, bezvýznamného života. Odchádzam balím to tu a idem na cestu z ktorej sa už nehodlám vrátiť. Sadnem do svojej rybárskej loďky a vyplávam na šíri oceán. Veslujem ako o život, každou sekundou som ďalej a ďalej od krutej reality, a čím viac sa od nej vzďaľujem tým viac sa približujem lepšiemu životu, slobode. Tam kam idem splyniem sám zo sebou, spoznám pocit nikdy nepoznaný. Som už dosť ďaleko, nepočujem žiaden zvuk. Len oceán sa mi prihovára ako dobrý známi. Víta ma u seba. Je milý, zdvorilí a hlavne nič nežiada, on je rád že som tu a ja som rád že ma prijal. Ticho sedíme a komunikujeme tak nejako bez slov. Výborne si rozumieme. Čoskoro zapadne slnko. Nastane úplná temnota na akú nie som zvyknutý. Ale našťastie je tu môj nový priateľ, ktorý kolíše s mojou loďkou a to ma ukľudňuje, zdieľame spolu túto strach naháňajúcu temnotu. Obdivujem ho aký dokáže byť kľudný, keď ja som strachom bez seba. Ďakujem mu, že je tu so mnou. Mlčí, ale ja viem, že tiež je rád že môže konečne s niekým zdiaľať tú temnotu. Nebo je nádherné bez jediného obláčiku. Sledujeme hviezdy. Vidím v nich samého seba, sú tak strašne vzdialené od ostatných hviezd. Musí im byť smutno. Osamote svieťtia v temnote nekonečného vesmíru. Sú také nádherne, ukľudňujú ma. Nad ránom keď už všetky hviezdy išli spať, ležím vo svojej loďke, a myslím na môjho nového najlepšieho priateľa. Celú noc dával na mňa pozor, staral sa o mňa aby sa mi nič nestalo. Mám ho rád, znamená pre mňa všetko. Teraz len rozmýšľam ako by som mu to oplatil. Čo môžem preňho urobiť. Je taký veľký, silný a je tu už hrozne dlho, ako by som mu ja mohol pomôcť. Každý potrebuje priateľa, určite aj on. Sľubujem mu moje večné priateľstvo, viac mu asi nemôžem ponúknuť. Budeme najlepší priatelia až do smrti, vravím mu. Neodpovedá, len sa ticho usmieva, vyzerá byť šťastný. Lenže svet nám nedovolí byť spolu, musí nás rozdeliť. Môj nový priateľ má svojho pána, a ten ho chce len pre seba, oni tak nejako patria k seba a ja som tu asi navyše a musím odísť. Ale ja nechcem, budem bojovať, ja proste nikam nejdem. Radšej zomriem ako by som ťa opustil, snažím sa mu to vysvetliť ale on ma nechce počúvať. Som tvrdohlavý, vravím mu že dám zaňho život, ale on ma ignoruje. Chce aby som odišiel, a zachránil sa, vraví že nemôžeme byť tak dlho spolu. Že na koniec si ma svet vezme a potom už nikdy nebudeme spolu. Mám odísť a vrátiť sa neskôr. Ale ja nemám kam ísť, si môj jediný priateľ a radšej zomriem ako by som mal odísť. Asi som ho nahneval a chce ma dostať odtiaľto násilím. Valí sa na mňa jedna vlna za druhou, snaží sa ma odstrašiť, aby som sa zachránil, ja mu rozumiem, ale ja proste nechcem ísť. Zahadzujem veslá, rezignujem. Radšej zomriem rukou priateľa, akoby som mal žiť v strachu, že už ho nikdy neuvidím, že už mi nedovolia byť sním. Hladina sa ukludnila, slnko opäť zapadlo a nastalo ticho. Ja si užívam jeho prítomnosť, ale on stále myslí na to ako by ma zachránil, nechce ma stratiť. Je to skutočný priateľ. Spustil sa dážď, rozplakali sme svet, ktorý vie že nás musí rozdeliť ale nechce zničiť niečo tak krásne ako je naše priateľstvo. V živote som nebol šťastnejší. Dážď ustal, opäť nastalo ticho. Ticho v temnote ktorej som sa ešte včera bál. Ale dnes už sa nebojím, pretože viem že sa mi tu nemôže nič stať. Som tu s priateľom akého som vždy hľadal. Začína svitať a ja sa už nedokážem ani len pohnúť, bezvládne ležím v loďke a užívam si posledné chvíle ktoré prežívam v spoločnosti priateľa, ktorý bude až do konca bojovať o moju záchranu. Stále ma postrkuje a prosí aby som sa zachránil. Z posledných síl sa posadím zahladím sa priamo naňho a poďakujem mu za všetko. Prosí ma aby som ešte chvíľku vydržal, že on ma zachráni. Ty si ma už zachránil. Všade zrazu ticho, vidím len sám seba ako ležím v loďke a usmievam sa. V objatí najlepšieho priateľa som prežil svoje posledné hodinky. Poznali sme sa len dva dni, ale mne to pripadalo ako keby sme sa poznali celý život. Moja duša letí na miesto kam on nikdy za mnou nepríde. Ale ja naňho budem aj tak vždy čakať. V momente keď sa moja duša dotkne oblakov začane pršať, svet zobral moju dušu a premenil ju na dážď. V okamihu keď sa prvá kvapka dotkla morskej hladiny, zdvihla sa obrovská vlna, oceán pohltil všetky časti mojej duše, vrúcne ma objal a privítal ma vo svojom dome ako starého priateľa.